|
|
|
|
|
|
|
|
|
VÝCHODNÉ SLOVENSKO - KRAJ KOŠICKÝ (okr.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES)
MARKUŠOVCE
|
|
|
|
|
|
»FOTOGALERKA«
|
|
|
Obec v Hornádskom podoli na brehu Hornádu, 4 km na JV od okresného mesta. Patrí medzi tie spiš. osady, I v ktorých sa už zač. 12. stor. usídlilistrážcovia sev. hranic krajiny. V listinách sa ako zemepán uvádza Golači . Gala, ktorý sa považuje za zakladateľa rodu Mariássyovcov, ktorých osudy sú späté s osudmí obce a ich
stavebného vývoja (Mariássyovci tu vybudovali hrad a kostol, neskôr viacero kaštieľov a kúrií, ktoré vtlačili 'urbanizmu obce charakteristický ráz). Markus, syn Golu, obnovil obec, vyplienenú 1241-42 Tatármí, a zmenil aj jej meno zo Svätého Michala na Zem Markovu - z čoho sa vyvinul jej názov Markušovce.
|
|
|
|
KAŠTIEĽ
MARKUŠOVCE
|
|
|
Charakteristika:
|
Pôvodne renesančný, neskôr rokokovo upravený kaštieľ obklopený parkom, reprezentačné sídlo feudálnych
majiteľov v centre obce, poniže hradu.
|
|
|
|
|
|
|
História:
|
Kaštieľ - najreprezentačnejší v strede obce - vznikol v období renesancie. Postavili ho: 1643 František Mariássy
ako renesančnú blokovú pevnosť s kruhovými vežami na nárožiach. Budovu ukončovala atika, fasády rytmicky členili kamenonové
okná. Dodnes sa zachovala pôvodná dispozícia kaštiela s ústredným schodišťom a s bohatými štukovými klenbami. Priestory
kaštieľa a budov, ktoré v období renesancie dotvorili jeho najbližšie prostredie,
využívali aj ako humanistická škola, ktorú založil v roku 1567 Pavol Mariássy (do vybudovania kaštieľa bola škola na hrade).Jej činnosť sledujeme až do 1673. Škola sa zameriavala na prednášanie jazykov vrátane slovenčiny a na reálne predmety. Medzi
jej prednášateľov patrili českí bratia, početná skupina kňazov na čele so Z. Cedarom a M. Molitorom. Predpokladá sa, že sa
tu zastavil na svojej ceste do Bieleho Potoka aj J. A. Komenský. |
|
|
|
|
Kaštieľ slúžil svojím majiteľom ako opevnené sídlo sto rokov. V roku 1745 dokončili nové objekty v areáli kaštieľa a
upravili aj dve priestranné rozľahlé hospodárske budovy, situované po stranách kaštieľa, uzatvárajúc tak
parcelu. V roku 1773 začali aj s obnovou vlastného kaštieľa so snahou zmeniť jeho výzor na módne rókokové sídlo. Krátko nato začali
stavať letohrádok nazývaný Dardanely, ktorý mal riešiť nedostatok barokovo reprezentačných priestorov v objekte starého
kaštieľa. So stavbou začali 1778, vybudovali ústredný rizalit so slávnostnou sálou, ktorej steny pokryli freskami
čerpajúcimi z antických a mytologických motívov. Dôvodom tejto stavby bola predovšetkým očakávaná návšteva cisára
Jozefa II., ktorá sa však neuskutočnila, preto aj stavebné práce prerušili. Bočné krídla sa dostavali až počas pamiatkovej
obnovy v 70-tych rokoch 20 stor. |
|
|
Exteriér:
|
Bloková poschodová stavba s vysokou atikou, neskôr rokokovo upravená so snahou prekryť ťažké hmoty renes.
opevnenej budovy súdobým architektonickým výrazom. Súčasťou tejto novej koncepcie je aj vstupný rizalit a centrálne
umiestnená vežička s bohato členeným tvarom strechy. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Interiér:
|
Zachovalo sa pôvodné renesančné členenie s ústredným schodišťom vo dvorane a v miestnostiach lunetové klenby s
bohatým štukovým dekorom. Z čias romantických úprav pochádza interiér zasadacej miestnosti Csákyovcov. |
|
|
|
|
|
|
|
Súč. vynžitie:
|
V letohrádku Dardanely je umiestnená expozícia klávesových hudobných nástrojov, patriaca Vlastivednému múzeu
Spiš. Nová Ves (zal. 1951). Kaštieľ a park je po rekonštrukcii.
Zbierky múzea, pôv. inštalované v kaštieli, sú dočasne umiestnené v iných pamiatkových objektoch na vých. Slovensku,
súbory empírového nábytku a poľovníckeho salónu môžu návštevníci vidieť na hrade v Starej Ľubovni.Expozícia v letohrádku Dardanely je prístupná verejnosti v sezóne (od 15. mája do 30. sept.) denne okrem pondelka
od 8. do 16.45 h, mimo sezóny denne okrem pondelka od 8. do 16.45 h a v sobotu a nedeľu od 8. do 12. h. |
|
|
|
|
|
|
|
|
Prístup:
|
ŽSR 200, SAD. Markušovský hrad i kaštieľ sú priamo v obci pri ceste.
|
|
|
|
|
|
Okolie:
|
Z obce vedie žlto značkovaný chodník k chránenému prírodnému výtvoru Markušovský skalný hríb - 3/4 h. |
|
|
|
|
|
|
|