|
|
|
|
|
|
|
|
|
STREDNÉ SLOVENSKO - KRAJ ŽILINSKÝ
(okr. BYTČA)
BYTČA
|
|
|
|
|
|
»FOTOGALERKA«
|
|
|
Mestečko na strednom Považí na úpätí Javorníkov, 16 km na Z od Žiliny, pri odbočení komunikač. význam. štátnej
cesty na Moravu cez Kolárovice a Makov. Najstaršia písomná správa o Bytči je z 1234. Od 14. storočia sa vyvíjala ako
mestečko so žilinským právom. V historickom jadre mesta sú na námestí renesančné, barokové a klasicist. mešťanské domy.V júni tu bývavala tradičný folklórny festival Vrchárska pieseň.
|
|
|
|
KAŠTIEĽ A SOBÁŠNY PALÁC
|
|
|
Charakteristika:
|
Renesančný kaštieľ v strede mesta; patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. Národná kult. pamiatka. Pozostáva z vlastného renes. paláca, tzv. Sobášneho paláca, ako aj hosp. a obytných budov v opevnení.
|
|
|
|
|
|
|
História:
|
Pôvodne tu bol
menší HRAD (obytná veža s dvorcom) postavený v 13. storočí, patriaci nitrianskemu biskupstvu.
R. 1563 sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom František Thurzo, člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali
v ťažbe a výrobe medi), ktorý 1571-74 vybudoval na mieste starého gotického hradu nový kaštieľ - opevnený areál s viacerými
funkčnými stavbami. Vzhľad starého hradu s obytnou vežou v opevnení poznáme z hist. fytín. Stavbou renes.
kaštieľa poveríl František Thurzo talianskeho majstra Kiliána z Milána (jeho postava je zvečnená na freske v
prízemí na kruhovom schodišti). V otcovej činnosti pokračoval syn Juraj, ktorý za aktívnu účasť v boji
proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore. Ako uhorský palatín dal 1601 vybudovať tzv.
Sobášny palác, priestrannú budovu v predhradí, venovanú slávnostným rodinným príležitostiam, najmä
svadobným hostinám svojich šiestich dcér. |
|
|
|
|
|
Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší
talíansky majster, A. Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk
1605-1612. Pri týchto úpravách postavili aj arkádu v nádvorí ústrednej budovy, ktorou prekryli st. fresky z obdobia
vzniku kaštieľa. |
|
|
|
Hrad má nepravidelný pôdorys, daný stavebnou činnosťou v priebehu stáročí okolo najstaršieho jadra, ktoré tvorila kamenná hranolová obytná opevnená veža, prístupná mostom a priekopou z južnej strany. Na severnej strane sa nachádzalo štvorhranné nádvorie s palácmi a kaplnkou, vybudované v 15. storočí. K týmto obytným budovám priliehalo na severe predhradie s veľkou, šikmo postavenou vežou, vypínajúcou sa priamo nad riekou na ostrom hrebeni skaly. Vnútornú, obytnú časť hradu rozšírili o nový dvojposchodový palác, vysunutý smerom na východ až na okraj hradného brala, priamo nad Váh. Kostkovci
vybudovali pred staršou, gotickou časťou hradu nové renesančné predhradie, ktorého opevnenie spĺňalo požiadavky novej vojenskej techniky.
Hrad, v polovici 17. storočia doplnený tromi bastiónmi, ktoré sa zachovali len na dobových vyobrazeniach, sa stal najbezpečnejšou pevnosťou horného Považia. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Po vymretí Thurzovcov, ktorí zriadili v Bytci knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych
gobelínov, zmenili sa osudy bytčianskeho kaštieľa. |
|
|
|
Kaštieľ sa 1624 dostal do rúk Eszterházyovcov, ktorí vlastnili Bytču až do pol. 19. stor. Protireformačne
naladení Eszterházyovci využívali kaštieľ skôr na hosp. účely; jeho vzhľad obohatili len 1736 cyklom
postáv v arkáde - fresky znázorňujú v nadživotnej veľkosti uhorských a európskych panovníkov a
známych vojvodcov i hrdinov z antickej mytológie. R.1862. panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka
rodina Popperoveov, ktorá uskutočnila nevhodné úpravy: vlastný kaštieľ prebudovala na byty,
Sobášny palác na okresný súd, Tzv. klasicist. budovu, ktorá vznikla okolo 1830 prestavbou renes. budovy, funkčne
pričlenili k okresnému súdu a slúžila aj účelom obce. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po 1960.
Dlhodobá úprava, ktorej výsledkom bude prinavrátenie vzhľadu areálu do thurzovského obdobia, sa postupne realizuje.
Sobášny palác je už v pôv. podobe zo zač. 17. stor a opať rozpadnutý.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Exteriér:
|
Centrum areálu
tvorí štvorkrídlový objekt kaštieľa s arkádovým nádvorím, ústrednou vstupnou
vežou a s kruhovými vežami na nárožiach, Sobášny palác pri kaštieli sa vyznačuje bohatou sgrafitovou
ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Interiér:
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Súč. vynžitie:
|
V hlavnom objekte kaštieľa je umiestnený Štátny oblastný archív, v Sobášnom paláci boli výstavné
priestory Považského múzea. Po dokončení úprav budú budovy areálu slúžiť kultúrno-spoločenským účelom a
cestovnému ruchu. |
|
|
|
|
|
|
Zaujímavosť:
|
V kaštieli slúžil ako vojak strážneho oddielu Juraj Jánošík, ktorý sa tu zoznámil s uväz-
neným kysuckým zbojnikom Tomášom Uhorčikom. Tento ho po prepustení z cisárskeho vojska nahovoril,
aby sa dal k zbojníkom. Jánošík si potom vytvoril vlastnú družinu a stal sa legendárnym hrdinom, ktorý
"bohatým bral a chudobným dával". Nakoniec ho zač. marca 1713 chytili, v Lipt. Mikuláši odsúdili a
popravili na šibenici.
V bytčianskom kaštieli sa konal 7. jan. 1611 súd nad pomocníkmi Alžbety Báthoryovej, panej Čachtického
hradu, známej svojimi sadistickými výčinmi. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného
prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Samu Alžbetu Báthoryovú nesúdili, v rozsudku sa spomína
len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti 1614. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prístup:
|
vlak,
autobus, auto
|
|
|
|
|
|
|
Okolie:
|
Možnosti výletov do Javorníkov (zelená značka z Petrovickej dol. na Čerenku - 21/4 h) a Strážovských
vrchov (červ. zn. Z Hričov. Podhradia - 3/4 h na Hričovský hrad), no najmä do Súľovských skál.
SAD do Súľova, výstup na Súľovský hrad po zel zn. - 3/4 h, pozri aj heslo Súlov-Hradná.
Mestom vedie Medzinárodná horská cesta priateľstva, tu ako modrá značka
z Javorníkov do Strážovských vrchov.
|
|
|
|
|
|
|
|