|
|
|
|
|
|
|
|
|
STREDNÉ SLOVENSKO - KRAJ ŽILINSKÝ
(okr. ŽILINA)
ZA - BUDATÍN
|
|
|
|
|
|
»FOTOGALERKA«
|
|
|
Budatín, bývalá samostatná obec, dnes miestna časť Žiliny na pravom brehu Váhu. Spomína sa 1321, patrila
Budatinskemu panstvu.
|
|
|
|
|
|
Charakteristika:
|
Zachovalý
hrad na predmestí Žiliny, pri vtoku Kysuce do Váhu.
|
|
|
|
|
|
História:
|
Budatínsky
hrad postavili ako stredovekú pevnosť v druhej pol. 13. stor. na ochranu križovatky
diaľkových ciest vedúcich z Ponitria a z Považia na sever do Sliezska a do Poľska. Postavili ho na
strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu
zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie.
Základom hradu bola mohutná kruhov á obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala
podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatinskeho zámku. Patrila do sústavy pohraničných pevnosti. Pôv.
kráľovskú pevnosť získal zač. 14. stor. Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie
veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou juž. strany obranný
múr tvorí dodnes obvod zámku. |
 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Hrad má nepravidelný pôdorys, daný stavebnou činnosťou v priebehu stáročí okolo najstaršieho jadra, ktoré tvorila kamenná hranolová obytná opevnená veža, prístupná mostom a priekopou z južnej strany. Na severnej strane sa nachádzalo štvorhranné nádvorie s palácmi a kaplnkou, vybudované v 15. storočí. K týmto obytným budovám priliehalo na severe predhradie s veľkou, šikmo postavenou vežou, vypínajúcou sa priamo nad riekou na ostrom hrebeni skaly. Vnútornú, obytnú časť hradu rozšírili o nový dvojposchodový palác, vysunutý smerom na východ až na okraj hradného brala, priamo nad Váh. Kostkovci
vybudovali pred staršou, gotickou časťou hradu nové renesančné predhradie, ktorého opevnenie spĺňalo požiadavky novej vojenskej techniky.
Hrad, v polovici 17. storočia doplnený tromi bastiónmi, ktoré sa zachovali len na dobových vyobrazeniach, sa stal najbezpečnejšou pevnosťou horného Považia. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Od 1487 je novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa
uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí.
Renes. úprava z 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, sceľujúc tak
rôznorodé funkcie do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznili sa
v nich predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou. Hrozba tureckého
nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej
polovici 17. storočia k výstavbe nového renes. opevnenia, ktore spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom
predhradí. V tom čase už gotická pevnost, prebudovaná na pohodlné
renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska
hospodár. podnikania i modernej vojenskej techniky. Barokové obdobie sa 1745
sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom,
nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku. |
|
|
Po vymretí Suňogovcov 1798 sa majiteľmi hradu stali Csákyovci, ktorí tu bývali až do 1945. Za revolúcie
1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a
vnútorné vybavenie hradu. R. 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes
zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná
úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z 1922 až 1923. Vychádzala
z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmäv juhozápdnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné
priestory. Csákyovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo
najmä pri úprave stropov a obložení miestností. Pamiatková obnova hradu sa uskutočnila na prelome
päťdesiatych rokov a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Exteriér:
|
Dnešný objekt sa skladá z vlastného hradu s dominujúcou vežou a z predhradia. K veži s kruhovým
pôdorysom priliehajú dvojpodlažné obytné budovy. Najstaršou časťou je trojposchodová valcovitá románska veža,
neskôr renesančne upravená. Na južnej strane veže je točité schodište, spájajúce jednotlivé podlažia. V spojenom
priestore prvého a druhého poschodia je galéria nesená renes. lunetami. Vežu zakončuje cimburie a nízka
ihlancová strecha. Okolo veže, na terase pristupnej schodišťom, sú tri obytné krídla. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Interiér:
|
V miestnostiach sa zachovalo drevené obloženie stien a vyrezávané trámové stropy.
Barokové
kamenné krby. V niektorých miestnostiach krížové klenby a valené klenby s lunetami. Vo veži sú zvony
z 1773 od trnavského zvonolejára M. Orfandla. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Súč. vynžitie:
|
V priestoroch Budatinskeho zámku sídli Považské múzeum Žilina (zal. 1936), vlastivedné múzeum s okresnou a čiast. i oblastnou
pôsobnosťou. Vlastivedné expozície tu prezentujú vývin prírody a spoločnosti (vrátane
národopisu) od najst. čias, s dôrazom na špecifiká zbernej oblasti, ku
ktorým patrí o. i. drotárstvo a unikátne drotárske umenie; upútajú aj historické zbierky (doklady
hrdelného práva Žiliny, cechové predmety), bronzové archeolog. nálezy, doklady o slovanskom osidiení
stredného Považia a kováčske stredoveké nástroje spod hradu Vršatec. V býv. hosp. budovách sidli aj Štátny
okresný archív. |
|
|
|
Expozície sú prístupné verejnosti denne okrem pondelka od 8. do 16. h. |
|
|
Zaujímavosť:
|
Pri Budatínskom zámku sa odohrali v dec. 1848 a zač. jan. 1849 pamätné boje
slovenských dobrovoľníkov za národnú svojbytnosť, ktoré viedol J. M. Hurban. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prístup:
|
Z mesta prístup
MHD.
|
|
|
|
|
|
|
Okolie:
|
Žilina je východiskom do Javorníkov, Kysuckej vrchoviny, Malej Fatry a Strážovských
vrchov, kam vedú priamo z mesta a miestnych častí značk. chodníky. Priamo
z Budatína vedú kratšie vychádzky: do Kysuckej vrchoviny na vyhliadkové návršie Dubeň (613 m) - červ. zn.1 h, ku Kysuckej
bráne pri obci Rudinka - asi 4 km na S od Žiliny (najužšie miesto kysuckého údolia, chrán. prír. výtvor),
do Javorníkov na Rochovicu, vápencové bradlo v kat. úz. obce Rudinka (640 m, štát. prír. rez., hradisko) -
modrá zn. 1 1/2 h; zn. pokračuje na hl. hrebeň Javorníkov cez Kazícku Kýčeru na sedlo pod Grapou 6 h.
S použitím dopravného prostriedku možno zo Žiliny za pol dňa navštíviť hrady Strečno, Starý hrad, Lietavu,
Hričov, ďalej kúpele Rajecké Teplice, skalné mesto Súľovské skaly (štát. prír. rez.) a Vrátnu (najvýzn.
dolina Národného parku Malá Fatra).
|
|
|
|
|
|
|
|