|
|
|
|
|
|
|
|
|
STREDNÉ SLOVENSKO - KRAJ TRENČIAMSKY (okr.
PRIEVIDZA)
BOJNICE
|
|
|
|
|
|
»FOTOGALERKA«
|
|
|
Kúpeľné mesto na styku Hornorutrianskej kotliny s výbežkami Strážovských vrchov - Malej Magury, 2 km na západ od Prievidze.
Význ. archeolog. lokalita. Prvé osídlenie tu bolo už v strednom paleolite (na úpätí hradnej skaly a v Prepoštskej jaskyni).
Ďalšie nálezy sú z neolitu a eneolitu; početné sú aj stredohradištné sídliská z 9. až 10. stor. Na túto tradiciu nadviazalo
osídlenie spomínané prvýkrát 1113. V polovici 14. storočia získali Bojnice mestské privilégiá, ale zostali závislé od
majiteľov hradu. Mestečko si zachovalo časti opevnenia so vstupnou bránou a priestrarmým obdĺžnikovým námestím so
stredovekým got. kostolom a renes. i barok. mešt. domami. Obľúbecné kúpele s termálnym kúpaliskom čajka. Turistické a
rekreašččné centrum.
|
|
|
|
ZÁMOK
BOJNICE
|
|
|
Charakteristika:
|
Romantický zámok s čiastne ponechaným pôv. got. a renes. hradu, dobre viditeľný z veľkej časti horného Porutria na
severnom okraji mestečka. Národná kultúrna pamiatka.
|
|
|
|
|
|
|
História:
|
Archívne doložené správy o hrade, resp. o hradisku siahajú do zač. 12. stor. Hrad prešiel z kráľovského majetku do rúk
Matúša Čáka Trenčianskeho. Viackrát menil majiteľov, patril význ. feudálom obdobia gotiky a renesancie. Z ruch treba
spomenúť Zápofskovcov, ktorí ho vlastnili koncom 15. stor. až do 1526. Potom krátky čas patril Thurzovcom, z nich
František 1550 hrad podstatne rozšíril a opevnil. Dnešný vzhľad zámku najviac ovplyvnili PáIffyovci, ktorí ho vlastnili
nepretržite od 1643 až do prvej ČSR, keď ho kúpil Baťa. Od 1950 patrí štátu. |
|
|
|
|
|
Pálffyovci, podobne ako aj na ostatných svojich stavbách v krajine, začali s výraznou rannobarokovou stavebnou činnosťou,
ktorú pre jej vysokú umeleckú hodnotu rešpektovali aj neskoršie prestavby a úpravy. Ide predovšetkým o barokovú kaplnku
z 1662 s výraznou štukovou klenbou doplnenou figurálnou freskou s náboženskými motívmi a o nové obytné budovy situované
do riekdajšieho predbradia.
|
|
|
|
Posledným feudálnym majiteľom, ktorého stavebná činnosť vtlačila zámku jeho dnešný vzhľad, bol Ján Pálffy (jeho portrét
možno vidieť na bohato vyrezávanom strope tzv. Zlatej sály). Ján Pálffy začal hrad prestavovať 1889. Až do svojej smrti
1908 sa tvorivo zúčastňoval riešenia návrhov, ktoré spracovával architekt Jozef Hubert. Obidvaja tvorcovia sa inšpirovali
predovšetkým monumentálnymi stredovekými európskymi architektúrami Talianska a Francúzska (najmä z údolia rieky Loire),
teda architektúrami druhej pol. 13. stor., ktorú propagoval známy franc. architekt 19. stor. Viollet le Due vo svojom
rozsiahlom diele o architektúre 11.-14. stor. Záujem staviteľa a stavebníka sa sústredil aj na zberateľskú činnosť,
skupoval predmety vystavované na európskych dražbách. Výsledkom je vzácne komponovaný súbor hradného komplexu s
prepracovanou siluetou, architektonický celok vyrastajúci z prírodného prostredia. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Exteriér:
|
Typickú siluetu romantickej predstavy stredovekého hradu charakterizuje značne prečlenená Innota sústredená
okolo najst. jadra budov - mohutnej obytnej veže. Siluetu zvýrazňujú strmé strechy palácov, kaplnky a veží. Romantickú
predstavu stredovekého hradu dotvárajú aj detaily, ako je riešenie otvorov, portálov, stien, kovaných detailov. Hrad
sa stal neoddeliteľnou súčasťou koncepcie okolitého parku a priľahlého lesoparku, ktoré tvoria jeho pôsobivú kulisu. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Interiér:
|
Koncepcia romant. prestavby hradu sa uplatňujúca aj v interiéroch objektu, ktoré zariadili podľa romantických
predstáv 19. storočia o stredovekej atmosfére. Návštevník tu môže obdivovať celésúbory neogot. slohového zariadenia,
salóny, spálne, rôzne miestnosti, ako aj staršie historické priestory, ktoré dotvára historický nábytok, obrazy a
predmety umeleckého remesla. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Park:
|
Prírodné prostredie a atraktívnosť zámku podčiarkuje aj priľahlý zámocký park s mohutnými exemplármi stromov a
vzácnou storočnou lipou pred vchodom do zámku. Súčasťou zámockého parku je aj priestrarmá zoologická záhrada sústreďujúca
mnohé vzácne exempláre cudzokrajnej fauny. Park pokračuje lesoparkom v Strážovských vrchoch. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Súč. vynžitie:
|
Pôvodne bolo v Bojnickom zámku vlastivedné múzeum (zal. 1950) s galerijným oddelením; od 1986 vlastivedná časť
prešla do Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi a v Bojniciach zostalo Múzeum s umeleckohistorickým profilom. Nachádzame
tu umeleckohistorické expozície, prezentujúce význ. diela nášho i európskeho výtvarného umenia až po súčasnosť. Popri
tom sa múzeum špecializuje na neoslohy. Verejnosti je pristupné len v letnej sezóne (apríl -október) denne okrem pondelka
od 9. do 17. h.
|
|
|
|
|
|
|
Zaujímavosť:
|
Pod zámkom je sprístupnená a chránená Bojnická hradná jaskyňa. V zámku sa pravidelne usporadúvajú akcie Bojnického
kultúrneho leta, nočné prehliadky. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prístup:
|
ŽSR 391, 394 Prievidza 3 km, SAD,
auto
|
|
|
|
|
|
|
Okolie:
|
Vychádzky - zoologická záhrada, lesopark, autokemping, ako aj značk. okruh z Prievidze k horárni Klčovňa. Veľmi
obľúbené sú dlhšie túry po Malej Magure. Motoristi majú blízko k vodnej nádrži Nitrianske Rudno (10 km).
|
|
|
|
|
|
|
|