Stredné Sloven. HRAD - BLATNICA

info@travel-to-slovakia.biz :.

ŽILINA

» späť na hrady «  » na index «



STREDNÉ SLOVENSKO - KRAJ ŽILINSKÝ (okr. MARTIN))
BLATNICA

        »FOTOGALERKA«

Obec na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry, pri vyústení dvoch najkrajších veľkofatranských dolín - Gaderskej a Blatníckej, 20 km na juhovýchod od Martina. Významná archeologická lokalita s osídlením od neolitu po veľkomoravské obdobie. Našiel sa tu hrob slovanského veľmoža s unikátnym železným mečom s bohatou zlatou a striebornou výzdobou rukoväte. Podľa neho i ďalších nálezov dostali tieto predmety označenie vyhotovenia v blatnickom štýle. Obec sa uvádza 1230-1235 ako Blatnica, 1252 ako villa Blatnitha. Život obce po celé stáročia ovplyvňovala blízkosť Blatnického hradu.
Blatnica sa významne zapísala aj do novodobých dejín - ešte pred vypuknutím SNP tu na jar 1944 vytvorili RNV. Po vypuknutí SNP sa obyvatelia obce aktívne zúčastnili partizánskych bojov. V obci je pamätná izba (staršia i novšia história, SNP). Zachovaná ľudová architektúra. Narodil sa tu Matúš Dula (1846-1926), slov. politik, a Maša Haľamová (1908), slovenská poetka. Okrem ďalej opísaného hradu a kaštieľa sa nachádza v obci ďalší kaštieľ, barokový, ktorý prestavali v druhej polovici 18. storočia zo st. renes. objektu.

BLATNICKÝ HRAD

Charakteristika:

Zrúcanina hradu na nízkom vápencovom chrbte Plešovice 685 m, oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, 2 km na sever od obce. 

História:

Hrad postavili v druhej polovici 13. storočia na ochranu cesty zvanej magna via, vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, stará cesta pod menom antiqua via stratila svoj pôvodný význam a dôležitosť hradu upadla. Prvým známym majiteľom bol okolo 1300 Peter z Brezovice, 1342 Peter Donč, syn komesa Mikuláša. Hrad v 14. stor. patril kráľovi a z kráľ. rúk ho kúpil 1445 Ladislav Necpalský. V priebehu 15. stor. vystriedal viacerých majiteľov, poslednými, od 1539 do 1945, boli Révayovci. Koncom 16. a zač. 17. stor. hrad opevnili novým predhradím. V priebehu 17. stor. hrad ťažko poškodili a obsadili povstalecké vojská Théikéilyho a Rákócziho. V roku 1744 Jozef Révay dal hrad opraviť. V roku 1790 už nebol obývaný a postupne pustol. 

Exteriér:

Jadrom hradu bol pomerne úzky palác pozdĺžneho pôdorysu, situovaný na najvyššom bode brala, chránený dvoma oblými vežami. Západná, postavená na zraniteľnejšom mieste, je oveľa mohutnejšia i väčšia ako východná. Sprístupňovalo jusamostatné točité schodište, postavené na jej južnej strane. Jej murivo sa zachovalo do značnej výšky až dodnes sú na nej štrbinové striešne. Veľké predhradie malo na východe hranolovú vežu. Múr má opevnenia, ktorý obklopoval prvé nádvorie, mal na západe vstup pôvodne vedúci ponad priekopu vysekanú v skale. Chránila ho otvorená oblá bašta. Na juhu pristavali k múru obytné a hospodárske budovy. Na nároží jednej z nich je zvyšok rytého nárožného kvádrovania. Pri opise hradu 1678 sa konštatovalo, že jestvuje horný a dolný hrad, ktorý bol pri Gaderskom potoku v doline. Tu kedysi stáli hosp. budovy.

Výhľad: 

Z hradu čiast. obmedzený výhľad na Turiec a masív Tlstej.

Prístup:

ČSD 431 Pnovice 10 km, ČSAD. Z Blatnice pod hrad pešo Gaderskou dolinou necelé 2 km k prvej horárni (v lete cez vikendy až sem linka SAD). Od horárne neznačk. chodmíkom na hrad - 1/4 h.

Okolie:

Okolie hradu botanicky pozoruhodné, v úbočí Tlstej (štát. prir. rez.) archeolog. zaujímavá jaskyňa Mažamá.