| Karpaty
- mohutný horský oblúk v strednej Európe a juhovýchodnej Európe v Rakúsku, v Českej republike, na Slovensku, Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Srbsku dlhý 1450 km, široký do 350 km, ktorý vznikol vyvrásnením z Tethys. Do
Rakúska však vybiehajú iba nevýrazné výbežky flyšového pásma.
Pôvod mena Karpaty údajne pochádza zo slova
"karp", čo má znamenať kameň či skalu.
Delia sa na Západné Karpaty (po Kurovské
sedlo)-(Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Česká republika a
Rakúsko), Východné Karpaty (po priesmyk Predeal v Rumunsku)
- (Slovensko, Polsko, Ukrajina a Rumunsko)a Južné
Karpaty (Carpatii Meridionali) - (Rumunsko).
Na užemí Slovenska sú takmer celé Západné Karpaty. Najvyšší vrch Gerlachovský štít.
Celková rozloha tohoto pohoria činí necelých 210 tisíc
štvorcových kilometrov. Odborné publikácie udávajú
rozlohu Karpát na 209 526 štvorcových kilometrov, což je více než rozloha Alp! Karpaty tak
dosahujú dĺžky asi 1 500 kilometrov a maximálnu
šírku 350 kilometrov a sú typickým pásmovým pohorím.
Najvyšším vrcholom
Karpát je Gerlachovský štít (2 655 m), najvyšší
vrchol slovenských Vysokých Tatier. Vysoké Tatry však
bodujú i v ďalšej časti rebríčka. Veď sa v nich nachádza
ďalších 14 najvyšších karpatských vrcholov a
až 16. miesto obsadil rumunský Moldoveanul (2 544 m) v
pohorí Fagaraš! Najväčšia časť Karpát, plných 55%, leží na území Rumunska.
Potom nasleduje Slovensko s 17%, Ukrajina s 11%, Poľsko
s 10%, Maďarsko 4% a Česká republika s 3%. Na
Rakúsko ostalo necelé 1% z celkovej rozlohy Karpát. Karpaty
sú pomerne mladým pohorím, ktoré vznikalo v priebehu
mladších treťohôr. Alpínske vrásnení začalo
zdvíhať "Prakarpaty" pred asi 150 miliónmi
rokmi. Celé vrásnení sa člení do asi 10 fáz. Na
formovaní jeho tváre však mali pomerne veľký
vplyv i štvrtohory, teda presnejšie doby ľadové,
keď najvyšší a strední horské partie formovali
mohutné ľadovce. Pýšia sa tie najvyšší,
lebo Karpaty sú celkove pohorím pomerne nevysokým,
lebo iba asi jen 5% jeho území zasahuje nad horní hranici lesa. V pleistocénu
prebiehala snežná čiara vo výške 1 500 až 1 600
metrov v severní časti, resp. vo výške 1 900 až 2 000
metrov v južnej časti Karpát. Dnes však Karpaty
nemajú trvalé zaľadnenie.
Hlavným horninovým
podkladom Karpát sú flyšové súvrstvia, mohutné vrstvy pieskovcov a
bridlíc. Podstatná časť je ale tvorená i horninami krystalickými, jako je napr. žula. V obalových sériích se objevují i karbonátové horniny v podobe vápenco a dolomito. Predevším jižní část Západních Karpat je budována horninami vulkanickými (Cserhát, Bukk, Cerová vrchovina, Zemplínské vrchy), ale i nekteré další oblasti (Štiavnické vrchy, Poľana, Vihorlat aj.).
Karpaty sú veľmi významným prírodným celkom, kde
sa do dnešných dní zachovali rozsiahle plochy nenarušených biotopov. Karpaty
sú miestom výskytu významných populácii veľkých
šeliem, iných vzácnych živočíšnych a rastlinných
druhov. I z týchto dôvodov bolo na území Karpát
vyhlásené veľké množstvo národných parkov, prírodných
rezervací a ďalších chránených stanovíšť s
rôznym stupnom ochrany. Pohybuje sa tu najväčšia
európska populácia medveďa (asi 8 000 kuso), vlka (asi 4 000 kuso), rysa a velké
rady dalších živočicho. Zachovaly se tady poslední zbytky prírodních bukových porosto,
ktoré v dávne minulosti pokrývaly asi 80% povrchu evropského kontinentu. Objevují se tady ale i
ďalší druhy ako je dub, jedle aj. Z rostlin se tady vyskytuje bezmála pol tisíce karpatských endemito, tedy druho, které se nevyskytují nikde jinde na svete!, neoendemito a paleoendemito
(tretihorních relikto). Rada z nich se objevuje v pásmu západokarpatských nízkostébelných niv (ve slovenských horách se jim
ríká hole), které začínají obvykle ve výškách 1 800 metrov. I to je jedním z dovodo, proč si Karpaty
právom zasluhují naší plné ochrany. Vedle ochrany prírody má v Karpatech své místo i dodnes živé extenzivní pastevectví, které pomáhá zachovávat bohatou druhovou
pestrosť na poloninských loukách. Veď čím by
boli poloniny bez lúk s širokými rozhľadmi a bohatstvom kveteny? Turistika
tu vždy mala a určite i bude mať svoje miesto.
|
