|
Cestovný ruch sa sústreďuje do 9 lokalít a využíva prírodné danosti, najmä Národného parku Malá Fatra (4976 ha) s 10 maloplošnými chránenými územiami s rozlohou 740 ha, ktoré sa nachádzajú priamo v okrese. Z chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra (21 852 ha) sa v okrese nachádza 9 maloplošných území s rozlohou 4706 ha. Hlavným strediskom cestovného ruchu je Martin s národnými kultúrnymi pamiatkami Národným cintorínom, prvým slovenským gymnáziom, Slovenským národným múzeom a prvou budovou Matice slovenskej, ako aj mestskou pamiatkovou zónou v historickom jadre. Táto sa nachádza i v Kláštore pod Znievom, kde je tiež národná kultúrna pamiatka – budova prvého slovenského gymnázia. Národnou kultúrnou pamiatkou sú i stredoveké maľby v kostole v Necpaloch a Martine.
Martin sa prvý raz písomne spomína v r. 1264. Roku 1340 dostal mestské práva, obnovené v r. 1434. Mesto patrilo Sklabinskému panstvu. Jarmočné a tržné právo z 15. storočia a rozmach cechovej výroby pomohli rozvoju mesta. Martinčania sa postavili na stranu slovenského národneho hnutia v r. 1848. Martin sa potom stal centrom tohto hnutia. Roku 1861 tu vyhlásili pamätné Memorandum slovenského národa, r. 1863 vznikla Matica slovenská a r. 1867 jedno z troch slovenských gymnázií. V Martine sa vydávali slovenské časopisy a knihy. Roku 1918 Martinskou deklaráciou Slováci odmietli existenciu v rámci Uhorského štátu. Potom bola opäť obnovená činnosť Matice slovenskej, Slovenského národného múzea a iných organizácií národného života, ktoré pôsobia i v súčasnosti. Významná je činnosť Matice v novej budove na Hostihore, kde sa zhromaždili cenné písomné a knižné pamiatky Slovákov. V Martine sa nachádza Divadlo SNP, Turčianske múzeum A. Kmeťa, Múzeum slovenskej dediny, Múzeum M. Benku, Literárne múzeum Pamätníka slovenskej literatúry a iné kultúrne organizácie. Martin sa v 20. stor. stal i centrom drevárskeho priemyslu a r. 1950 strojárstva vybudovaním Turčianskych strojární, ale aj tlačiarenského a farmaceutického priemyslu.
|
|