Dejiny Slovenska

V 1. storočí po Kristovi územie bolo Slovenska pár rokov časťou germánskeho Vanniovho kráľovstva.

Prvé Slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí po Kristovi. Slovensko bolo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia - 833) a Veľkej Moravy (833-cca. 907). Po zániku Veľkomoravskej ríše sa stalo postupne súčasťou Uhorska (od 10. stor. až 13. stor. do 1918), v ktorom do začiatku 12. storočia tvorilo Nitrianske kniežatstvo (Nitriansko).

Po Osmanskej expanzii sa územie Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536-1784/1848), korunovačným (1563-1830) mestom a sídlom snemu (1542 - 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímsko-katolíckej cirkvi.

V revolúcii rokov 1848-49 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, čo sa im však nepodarilo.

Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867-1918.

V roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia tzv. Slovenská republika rád so sídlom v Prešove. Slovensko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla Prvá Slovenská republika, satelitný štát Nemeckej ríše. Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR.

V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.

1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Od 29. marca 2004 je Slovensko členom NATO a od 1. mája 2004 členom Európskej únie.